Náhľad do minulosti - história veštenia na Slovensku

Veštenie patrí k najstarším formám ľudskej snahy preniknúť za hranice viditeľného sveta. Na Slovensku má korene hlboko zapustené v minulosti a odráža spojenie pohanskej, kresťanskej i ľudovej tradície. Hoci dnes vnímame veštenie najmä ako zábavu alebo ezoterickú službu, kedysi bolo prirodzenou súčasťou života predkov a malo vážny spoločenský význam.

Veštenie v predkresťanských časoch

Prvé zmienky o veštení na území dnešného Slovenska sú spojené so slovanským obdobím. Starí Slovania verili v bohov prírody, duchov predkov a rôzne znamenia. Špecifickí kňazi pôsobili ako spojky medzi svetom bohov a ľudí. Veštili z letov vtákov, pohybu hviezd, vody, ohňa, ba dokonca aj zo zvieracích vnútorností.

Záhady stredoveku

S rozšírením kresťanstva od 9. storočia bolo veštenie oficiálne zakázané ako "diabolské umenie". Cirkev považovala akúkoľvek snahu predpovedať budúcnosť za hriech, pretože narúšala boží plán. Napriek tomu si ľud zachoval svoje zvyky v podobe skrytého, dedinského veštenia.

Typickými "vešticami" boli ženy z okraja spoločnosti – babice alebo bylinkárky, ktoré sa venovali aj liečiteľstvu, odklínaniu a vešteniu. Veštilo sa najmä z vody, plameňa, vosku, olova, zrniek, šupín, no aj z výkladu snov. Najsilnejšie veštecké praktiky boli spojené s letným a zimným slnovratom, fašiangami a Štedrým večerom, keď sa verilo, že závoje medzi svetmi sú najtenšie.

V mestách pôsobili cigánske veštice (veľakrát cudzieho pôvodu), ktoré sa zameriavali najmä na kartárstvo a výklad z ruky (chiromantia).

Novovek: Veštenie v tieni čarodejníctva

Od 16. storočia sa rozmáhali čarodejnícke procesy, pri ktorých boli ženy obviňované z čarovania, pričom súčasťou obvinení bolo neraz aj veštenie. Najviac procesov sa odohralo v oblastiach Liptova, Oravy, Spiša a Gemera.

Paradoxne, čím viac cirkev a štát veštenie potláčali, tým viac sa uchovávalo v podobe ľudových rituálov a zaklínadiel.

19. a 20. storočie: Zlatý vek kartárstva a spirituality

Na prelome 19. a 20. storočia zažíva Slovensko rozmach takzvaného mestského veštenia. V Bratislave, Košiciach, ale i menších mestách pôsobili ženy, ktoré sa už otvorene živili kartárstvom, veštením z krištáľovej gule či kávy.

Bolo úplne bežné, že ženy z meštianskych kruhov navštevovali "madam" alebo "pani kartárku", ktorá bola zároveň nositeľkou klebiet i rád.

Socializmus: Ezoterika v ilegalite

Po roku 1948 bolo veštenie na Slovensku oficiálne zakázané. Režim ho vnímal ako šarlatánstvo, ktoré zvádza ľudí z "cesty pokroku". Veštice pôsobili potajomky, najmä v domácnostiach, na dedinách alebo cez "známosti". Mnohé praktiky však pretrvali, napríklad novoročné liatie olova, výklad snov alebo hádanie z karát.

Zároveň sa však vytvoril zvláštny paradox – aj ľudia z prostredia politiky tajne vyhľadávali veštice či "biele bosorky".

Súčasnosť: Návrat k tradícii i novým formám

Po roku 1989 zažilo veštenie veľký návrat. Vznikli ezoterické poradne, kartárske služby, televízne veštby a festivaly ezoteriky. K tradičným spôsobom (karty, ruky, káva) pribudlo astrologické poradenstvo, numerológia či channeling.

Na Slovensku dnes nájdeme aj certifikované školy tarotu, kurzy veštenia či online veštby, ktoré sa prepájajú s duchovným rozvojom, psychológiou a koučingom.