Prečo cisárovná Sissi milovala magický ostrov Korfu?

Keď sa povie Sissi, väčšina z nás si predstaví krásnu, no nešťastnú cisárovnú, ktorá žila v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Len málokto vie, že grécky ostrov Korfu bol pre ňu viac než len dovolenkovým útočiskom. Bol miestom, kde sa jej unavená duša stretávala s duchovnom, mytológiou a tajomstvami neviditeľného sveta.

Sissi – žena, ktorá hľadala viac než trón

Alžbeta Bavorská, známa ako cisárovná Sissi (1837 – 1898), bola manželkou cisára Františka Jozefa I. Krásna, vzdelaná, extravagantná, no zároveň hlboko nešťastná žena, ktorá sa dusila v úlohách dvorného protokolu. Po smrti svojho syna Rudolfa (1889) sa úplne uzavrela do seba samej a začala cestovať po Európe, pričom hľadala úľavu v poézii, prírode, mystike – a v Grécku.

Korfu – ostrov úniku a duchovného obrodenia

Sissi objavila vždy-zelený ostrov Korfu – a okamžite si ho zamilovala. Nie ako cisárovná, ale ako duša, ktorá hľadala ticho, samotu a spojenie s niečím vyšším. Grécko vnímala ako kolísku múdrosti a slobody zároveň.

Rozhodla sa tu vybudovať svoj vlastný palác, ktorý dostal meno Achillion – podľa hrdinu Achillea, ktorého obdivovala ako symbol odvahy, krásy i tragickej smrti. Palác, vybudovaný na kopci Gastouri s výhľadom na Jónske more, sa stal chrámom jej duše. Nešlo len o architektonické dielo – ale o pomyselný duchovný azyl kde sa mohla naplno oddávať mytológii, meditácii, čítaniu, samotárstvu a jemným dotykom duchovna.

Cisárovná verzus mystika

Sissi bola silne ovplyvnená spiritualitou, čo sa často zamlčuje v oficiálnych životopisoch. V jej korešpondencii i poznámkach sa nachádzajú zmienky o:

• astrológii a horoskopoch – nechávala si robiť výklady, verila na vplyvy planét,
• karmickom osude a reinkarnácii – v neskorších rokoch často rozprávala o duši, ktorá sa znovu vracia na Zem,
• komunikácii s "vyššími bytosťami" – hovorila o "hlasoch múdrosti", ktoré vnímala počas prechádzok po gréckych záhradách,
• veštcoch a vykladačoch – niekoľko zmienok naznačuje, že sa stretávala s mystikmi a veštcami v Grécku i v Rakúsku.

Nešlo však o okázalé spirituálne pózy – Sissi bola introvertne hľadajúca, zranená žena, ktorá sa potrebovala dotknúť niečoho, čo presahuje dvorné maniere.

Tiene smrti

Sissi bola "posadnutá" pocitom blížiacej sa smrti. Po "odchode" syna nosila iba čierne šaty a často sa vyjadrovala v zmysle, že smrť bude jej vyslobodením. Tvrdila, že cíti predtuchy, registruje "znamenia" a sny jej napovedajú, čo sa blíži. Niekoľkokrát vraj uzrela vlastnú smrť vo sne – a keď ju v roku 1898 v Ženeve zavraždil anarchista Luigi Lucheni, niektorí verili, že si to privolala podvedome sama.