Viete, ako a kde sa rodí NENÁVISŤ, jedna z najškodlivejších energií?

Deviaty november, Medzinárodný deň proti fašizmu a antisemitizmu, je mementom temných udalostí našej histórie. Krištáľová noc z roku 1938 pripomína, kam až môže zájsť slepá nenávisť, keď sa z človeka vytratí úcta k inakosti a keď sa strach zmení na agresiu. No otázka zostáva živá aj dnes: prečo majú ľudia tendenciu nenávidieť tých, ktorí sú odlišní?

Strach z neznámeho

Korene predsudkov často siahajú k strachu. Inakosť – či už ide o farbu pleti, vierovyznanie, orientáciu, národnosť, alebo len iný spôsob myslenia – predstavuje pre niektorých ľudí hrozbu. V psychike človeka existuje mechanizmus sebazáchovy, ktorý velí: "Neznáme môže byť nebezpečné". Ak však tento inštinkt nie je vyvážený vedomím, empatiou a láskou, zmení sa na odmietanie a nepriateľstvo.

Potreba nadvlády a pocit nadradenosti

Ľudia, ktorí sami vnútorne bojujú s komplexmi menejcennosti, často hľadajú spôsoby, ako si navonok potvrdiť vlastnú hodnotu. Najjednoduchšie riešenie býva "nájsť vinníka" a postaviť sa proti nemu. História ukazuje, že masy sa dajú ľahko zmanipulovať práve cez takéto projekcie – z nepriateľa urobíme symbol všetkého zlého a sami sa cítime lepší. To, čo je však v skutočnosti krehkosť, sa maskuje agresivitou.

Duchovný rozmer nenávisti

Zo spirituálneho hľadiska je nenávisť len prekrútená energia lásky. Tam, kde duša nedokáže prijať ani seba, ani iných, nastupuje jej tieň. Nenávisť k inakosti je vlastne odmietnutím časti seba – tej, ktorá je nepochopená, neobjavená alebo potlačená. Kto nedokáže prijať svoju vlastnú odlišnosť, nedokáže prijať ani odlišnosť druhých.

Fašizmus, antisemitizmus či akákoľvek forma nenávisti tak nevyrastajú len zo spoločenských okolností, ale aj z duchovnej nezrelosti. Z vnútorného odpojenia od podstaty človeka – od vedomia, že sme všetci jedným celkom.

Čo s tým môžeme urobiť?

Najväčším liekom proti nenávisti je pochopenie a vedomá práca so srdcom. Každý, kto si dovolí otvoriť sa empatii, zisťuje, že inakosť nie je hrozbou, ale darom. Že svet je nádherný práve vďaka rozmanitosti. Duchovná cesta nás učí, že každý človek, ktorého stretneme, je zrkadlom – aj ten, ktorého odmietame, v sebe nesie odkaz pre nás.

Preto je dôležité klásť si otázku: Čo mi na druhom človeku prekáža a prečo? Je to naozaj o ňom – alebo o časti mňa samého, ktorú ešte neviem prijať?

Posolstvo 9. novembra

Spomienka na Krištáľovú noc nie je len historickou udalosťou. Je výzvou, aby sme bdeli nad svojimi myšlienkami, nad tým, ako sa správame k iným a nad tým, ako rýchlo sme ochotní súdiť. Nenávisť sa nezačína krikom davu na uliciach – začína sa v malých súdoch v našom vnútornom prostredí. A práve tam sa dá aj zastaviť.

Ak každý z nás urobí krok k väčšej tolerancii a otvorenosti, svet sa stane bezpečnejším miestom. Pretože pravým opakom fašizmu a antisemitizmu nie je len sloboda – ale láska k životu vo všetkých jeho podobách.