Mágia Štedrého dňa i večera podľa našich prababičiek

Naši predkovia pristupovali k najkrajším sviatkom v roku inak. Tradičnejšie. A aj mystickejšie. Praktizovali rozmanité zvyky i rituály. Počas Vianoc sa nesmelo nič z domu požičiavať cudzím osobám. V opačnom prípade by v príbytku počas nadchádzajúcich mesiacov zavládla chudoba. Taktiež panoval zákaz púšťať do domu neznáme ženy. Hovorievalo sa, že ulice sú počas Štedrého dňa plné bosoriek - a človek nikdy nevie, ktorá vnikne do izby a naplní ju zlom a zášťou.

Mágiu milovali aj nezadané dievčence. Smeti zametené okolo štedrovečerného stola mladucha vyniesla na hnojisko, kde si na ne kľakla a počúvala, z ktorej strany zabreše pes - odtiaľ mala získať ženícha. K ľúbostnej spiritualite poslúžilo aj narúbané drevo. Po polienka šla vždy slobodná dievčina z rodiny. Ak doniesla nepárny počet, znamenalo to, že sa vydá. Ak priniesla párny počet, ostane na ocot. 

Vydajachtivé devy si dokonca samy veštili, ako sa bude volať ich nastávajúci. Do jablka zapichli 3 zápalky a každú pomenovali podľa konkrétneho muža z ich okolia. Zápalka horiaca najdlhšie oznamovala meno budúceho ženícha.
K nevšedným ľúbostným úkonom patrilo aj branie štrku z brodu. Mladé dievky si nabrali za priehrštie štrku a doma ho preosiali. Ak v ňom našli čo i len jediné obilné zrnko, dostali "avízo", že ich ženích bude zabezpečený a bohatý.
Kedysi sa verilo, že ak dievka spí počas Štedrého večera na mužských nohaviciach, prisní sa jej o nadchádzajúcom mužovi. Mladé ženy chodievali klopať i na dvere chlieva. Ak sa svinka ohlásila zakrochkaním, znamenalo to, že do roka "vypukne" svadba.

Slobodné ženy si Štedrý večer spestrovali liatím olova. Roztavený materiál púšťali cez veľký kľúč do vedra so studenou vodou. Podľa toho, aký predmet alebo symbol sa im ukázal, hádali profesiu svojho nastávajúceho.

Počas Štedrého dňa praktizovali naše staré mamy či starí otcovia takzvanú zdravotnú mágiu. Príbytky sa museli ligotať čistotou. Špina v dome bola magnetom na choroby, a preto sa jej snažili vyhýbať. Vitalita v rodinnom kruhu sa určovala z plameňa sviečky. Na čiu stranu sa naklonil, ten mal do roka umrieť. Ochranu zdraviu si naši predkovia zabezpečovali jedením cesnaku a medu. Dôležité bolo aj správanie sa pri štedrovečernom stole - nesmelo sa kopať do drevených nôh, aby rodinných príslušníkov neboleli v nadchádzajúcom roku kosti a kĺby. Počas sviatočnej večere sa rozkrojilo jabĺčko. Zdravé jadro a hviezdička uprostred signalizovali rok plný sily a energie.Mágii Vianoc verili aj pragmatickí chlapi. Remeselníci a gazdovia kládli počas večere pod stôl pracovné náradie, aby riadne slúžilo a zabezpečovalo úspech i peniaze. Hojnosť do domu prinášali riadne nakysnuté koláče, jedlá z bravčoviny, šošovice a maku.

Ešte koncom 19. storočia sa za obrazy v domácnostiach kládla čečina. Tento zvyk postupne nahradilo stavanie vianočného stromčeka. Zámožnejší gazdovia ho prinášali z hôr. Vzápätí ho zavesili na hrazdu nad štedrovečerný stôl. V niektorých regiónoch Slovenska ľudia verili, že stromček môže rodine zabezpečiť prosperitu, a preto naň domáci vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok či jarabiny. Podeň kládli drevené alebo papierové betlehemy.

Počas Štedrej večere si rodina obliekala svoje najlepšie sviatočné šaty a zároveň dbala aj na vzhľad. Muži sa odievali do "štramáckych" nohavíc a vyšívanej košele s vestou. Fúzy a vlasy mali pristrihnuté tak akurát. Ženy sa vyparádili nadrobno skladanou sukňou, vyšívanými zásterami a nadýchanými čepcami. Dievčatá si zapletali vrkoče a chlapci s očesanými a umytými vlasmi "zažiarili" v decentných košieľkach.

Magické bolo aj samotné jedenie. Na začiatku štedrej večere si za vrchstôl sadol otec, ktorý sa pomodlil. Vzápätí si celá rodina pripila z jedného pohárika. Po prípitku urobila gazdiná každému členovi medový krížik na čelo, a to kvôli ochrane.
Tradičným pokrmom boli oblátky, a to vo viacerých oblastiach Slovenska. Oblátka symbolizovala vieru, med porozumenie, lásku a familiárne šťastie, no a cesnak zdravie. Vo východoslovenských regiónoch piekli gazdiné koláč zvaný kračún, do ktorého vkladali plodiny s magickou silou – cesnak, med, posvätné bylinky, strukoviny, ľan, konope či petržlenovú vňať.
Jednotlivé jedlá sa konzumovali v ortodoxnom poradí. Keďže ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu nadpozemské účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich pokrmov. Z každého šla časť aj zvieratám v chotári. Typy kľúčových vianočných jedál sa regionálne líšili. Kým katolíci sa celý Štedrý deň postili a aj na večeru mali bezmäsité jedlá, u evanjelikov bolo bežné konzumovať klobásy alebo pečené mäso.
V katolíckych rodinách sa varila kapustnica s hubami alebo so sušenými slivkami, solenou údenou rybou, prípadne šošovicová, hubová, rybacia, fazuľová, krúpová alebo repová polievka. Evanjelici si mohli do polievok pridať i voňavú klobásku, údené alebo čerstvé mäso.
Kde sa nejedávali strukovinové polievky, tam sa varievali strukovinové kaše, najmä hrachová. Varený hrach spolu s orechmi zvykli domáci rozsypať po kútoch - aby mali čo jesť aj dušičky.
Gazdiné každoročne pripravovali pečené alebo varené múčne jedlá, ktoré sa polievali mliekom s medom a maslom a posýpali makom alebo bryndzou. Varili sa aj šúľance, halušky, rezance, plnené pirohy a piekli buchtičky. Pirohy a šúľance symbolizovali veľké klasy obilia, ktoré majú narásť počas budúceho roka. Pôstnym vianočným jedlom v riečnych oblastiach bola ryba, symbol Ježiša Krista. Platilo, že na Štedrý deň sa má jesť mäso beznohé, na prvý sviatok vianočný dvojnohé a druhý sviatok vianočný štvornohé.
Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda. Po Štedrej večeri sa spievali vianočné piesne. Domáci očakávali koledníkov a betlehemcov alebo šli zavinšovať susedom a príbuzným šťastie a zdravie. Darčekmi sa deti začali obdarúvať až na konci 19. storočia, a aj to len v solventnejších rodinách.