Poznáte grécke božstvá? A vedeli ste, že ich môžete aj požiadať o zlepšenie života?

Grécko je dovolenkovým lákadlom už desaťročia. Kolíska európskej civilizácie sa rozprestiera na juhu Balkánskeho polostrova. Celosvetovo je preslávená históriou, úžasnými klimatickými podmienkami a množstvom ostrovných útvarov. Z približne 2000 ostrovov je obývaných asi 1300. Všetky sú svojské a osobité. Jedno majú ale spoločné. Sú bezpečné. Návštevník sa nemusí báť požičať si auto, skúter, motorku či bicykel a preskúmať každučké ostrovné zákutie alebo navštíviť miesta, ktoré nie sú uvedené v cestovateľských bedekroch a ktoré neponúkajú ani miestni sprievodcovia. Letná dovolenka sa tak znásobí o autentické zážitky dotykov s prírodou, kultúrou, históriou, ľudskými príbehmi a osudmi. Stačí len vyjsť z hotelového rezortu a počúvať s otvorenými očami a srdcom. Presne tak, ako to už tisíce rokov robia samotní Gréci. Výhodou pobytu v "antickom kráľovstve" je i to, že vo väčšine letovísk prekvapí návštevníkov 300-dňový slnečný svit v roku. Duchovnejší jedinci môžu počas dovolenkovania na gréckej pevnine alebo ostrovoch zažiť niečo nevšedné, tajomné a mystické. Veď perla Balkánu je opradená mýtami a bájami, v ktorých vystupujú mocné božstvá. Domáci v nich veria dodnes, hoci kľúčovým je pre nich jediný Boh - ten Najvyšší. Silu božských bytostí môže zužitkovať každý z nás - stačí sa im prihovoriť, a to napríklad meditáciou na pláži, ktorú práve zalieva vychádzajúce slnce.

*Afrodita
Zrejme žiadna iná postava v dejinách ľudstva nesymbolizuje lásku, krásu a nežnosť v takej silnej forme, ako antická bohyňa Afrodita. Napriek tomu, že jej hold vzdávali už pred viac ako 3000 rokmi, naďalej ostáva bytosťou, ku ktorej sa radi prihovárajú mnohí z nás - najmä tí, ktorí prahnú po harmonickom a vyváženom zväzku.
Podľa dávnovekých povrávok sa Afrodita zrodila z morskej peny v nádhernom zálive na južnom pobreží stredomorského ostrova Cyprus. Dodnes je toto miesto vyhľadávaným cieľom osamelých i zadaných turistov. Tí, ktorí sú bez vzťahu, hľadajú na pláži kamienok v tvare srdca. Údajne k nim pritiahne rezonančného jedinca. Tí, ktorí sú v páre, sedia v zálive, objímajúc sa alebo pritláčajúc jedny ústa k druhým, vyslovujúc želanie, aby ich spojivo vydržalo čo najdlhšie.
Afrodita oplývala ľudskými vlastnosťami. K jej bytiu sa viažu zaujímavé historky. Podľa mýtu si musela po svojom zrodení vziať za muža škaredého a krívajúceho boha Hefaista. Keďže bol pracovitý, a teda i vyťažený, na svoju polovičku nemal dostatok času a svoje manželské povinnosti zanedbával. Aj preto hľadala skormútená bohyňa milostné šťastie po boku iných. Krásne deti dala Áresovi, mocnému vládcovi vojen. "Paktovala" aj s Poseidonom, bohom morí a oceánov, či Hermom, božím poslom. S ním splodila zvláštne potomstvo - obojpohlavnú bytosť zvanú Hermafroditos.
Afrodita bola u ľudí mimoriadne uctievaná, a to aj pre jej poklesky a pády. Videli sa v nej mnohé ženy. V bohyni nachádzali vedomie, že základom bytia je láska, ale aj pochopenie v situáciách, keď zlyhali, napríklad neverou. Zo zvierat jej zasvätili delfína, holubicu, lastovičku a vrabca. Z rastlín mak či ružu a z ovocia jablko. Za najkrajší obraz Afrodity za pokladá Zrodenie Venuše od talianskeho maliara Botticelliho.

 
Apolón
Narodil sa na ostrove Délos, kam sa uchýlila jeho matka Léto pred Pytónom, hadom s dračou hlavou. Ostrov bol v oných časoch plávajúcim, a teda nie bezpečným útvarom. Prenasledovaná Léto však nemala inú voľbu. Len čo vstúpila na délsku pôdu, stal sa z Diovej vôle zázrak: z hlbín mora sa vynorili dve skaly, ktoré vytvorili akýsi ochranný štít pred Pytónom.
Apolón - prekrásny boh mohutnej postavy - mal veľa pletiek s nymfami. Do početného vejára jeho detí patrí aj Orfeus, zázračný hudobník a spevák. Apolónovi padali do oka i muži. V istom období sa vášnivo zamiloval do Hyacinta, ktorého nešťastnou náhodou zabil svojím diskom. Kvet, ktorý vyrástol na mieste, kde kvapla krv nešťastného mladíka, nesie jeho meno.
Keď Apolón vyrástol, vzniesol sa so svojimi zbraňami, zlatou lýrou a strieborným lukom do výšin a zamieril do kraja, kde žil Pytón, aby sa pomstil za prenasledovanie matky. Našiel ho v hlbokej úžľabine pod vrchom Parnasom, zasypal ho šípmi a zabil. Jeho telo zakopal do zeme, a aby po ňom nezostala ani pamiatka, zmenil doterajšie meno kraja Pyto na Delfy. Na mieste svojho víťazstva založil svätyňu a veštiareň, aby v nej ľuďom, prostredníctvom Pýtie, oznamoval Diovu vôľu.
Ľudia ho uctievali z mnohých príčin. Chránil ich vo vojnách, zaháňal prírodné pohromy, dával neoblomné zdravie, staral sa o poriadok stanovený Diom, miloval a odmeňoval dobro a trestal zlo. Osožil pri vykladaní osudu - a to preto, že bol brilantným veštcom. Muži, ktorí sa k nemu modlia, cibria svoju silu aj krásu. Homosexuálom pomáha prijať svoju orientáciu a pritiahnuť spriaznenú dušu.
Apolónovi je zasvätený vavrín. Zo zvierat labuť, delfín, vlk, myš a jastrab.

Artemis
Artemis bola Apolónovou sestrou. Od najstarších čias sa jej pripisovala vášnivá láska k lovu, a preto ju umelci zobrazovali ako bytosť s lukom a šípmi a v spoločnosti rozličných zvierat - labute, leva, tigra alebo lane. Šlo o ženu s "tvrdším" výzorom a prudérnejším správaním. Mýty hovoria, že tébskeho lovca Aktaióna premenila na jeleňa a nechala roztrhať vlastnými psami len preto, že ju zazrel nahú. Obmäkčiť sa údajne nechala len prírodnými obetinami.
Pre mnohých Grékov bola Artemis ideálom ženskej krásy - hoci svojskej. Héra oplývala vznešenosťou, Aténa múdrosťou, Afrodita zmyselnosťou; z Artemis však sálalo čosi zdravé a vitálne, čo tamojším ženám imponovalo. K Artemis sa modlili kvôli uzdravovaniu a posilňovaniu tela, ale aj vtedy, keď chceli ochrániť zver. Údajne osožila aj pri liečení domácich miláčikov. Bohyni zasvätili laň a z drevín céder.

Aténa
O zrod bohyne sa postaral samotný Zeus. Mýty o narodení sú viac než zvláštne. Dia sužovali urputné bolesti hlavy, a tak požiadal svojho syna Hefaista, aby mu sekol do lebky - nech útrapy zmiznú. Jeho ratolesť vzala do rúk sekeru a zaťala. Z Diovej hlavy vyskočila na svet mohutná bojovnica, Aténa.
Bohyňa ochraňuje hrdinov. Rady ju uctievajú aj grécky devy - učí ich ručným prácam. V umení tkať ju nepredbehne žiadny smrteľník ani iná bohyňa. Aténa vraj vynašla flautu, trúbku, hlinený hrniec, pluh, hrable, uzdu, vojenský voz a loď. Hoci je bohyňou vojny, radšej zmieruje spory a pomáha dodržiavať zákony. Aj preto sa k nej možno modliť pri vedení zložitých súdnych alebo inštitucionálnych sporov.

*Hermes
Hermes bol okrídleným poslom bohov. V starorímskej mytológii je stotožnený s vládcom Merkúrom. Miestni sa k nemu prihovárali vtedy, keď chceli svoje túžby alebo želania zaslať nahor - do duchovných sfér. Sprevádzal duše mŕtvych, ochraňoval pútnikov, lež i obchodníkov. Modlitby k nemu adresovali aj tí, ktorí chceli skonštruovať unikátny vynález - posilnil v nich múzu. Ako tvorca lýry bol považovaný za božstvo hudby. Báje hovoria, že šlo o najšikovnejšieho a najvynachádzavejšieho zo všetkých olympských bohov. Svoje schopnosti manifestoval už v prvé dni života: hneď po narodení ušiel z kolísky, na pravé poludnie vynašiel lýru a naučil sa na nej hrať, popoludní ukradol bohu Apolónovi 50 kráv, večer sa znenazdajky vrátil, zakrútil sa do plienok a s najnevinnejším úsmevom zaspal.