Strašidelné čítanie na dlhé letné večery. Toto sú tajomné bytosti slovenských regiónov
Biele panie, zlovestní duchovia, neidentifikovateľné prízraky, ale aj bludičky, nočné mory či takzvaní permoníci. Slovenská história je plná zvláštnych bytostí, ktoré verejnosť rozdeľujú na dva tábory. Tá prvá sa voči čudesným postavám stavia s rešpektom, tá druhá tvrdí, že ide o taľafatky a výmysly. Nech je to už tak, alebo onak, nadprirodzené entity tvoria neodškriepiteľnú súčasť jednotlivých regiónov Slovenska. Dá sa povedať, že ku každej lokalite, prírodnej zóne alebo historickej pamiatke sa viaže tajomná povrávka.Typickými hradnými bytosťami sú biele panie. Ide o duchov žien, ktoré kedysi trpeli, prípadne boli kruto zavraždené. Blúdia po hradbách a hľadajú pokoj.
Ak budete na Ľupčianskom hrade počuť kvílivé zvuky, vedzte, že je to Verona – sestra manželky kastelána Seleckého, ktorá sa kedysi hriešne zamilovala do svojho švagra, za čo ju hradná pani dala zamurovať do veže. Verona tam zošalela a vyskočila z okna. Teraz vraj zúfalo hľadá svojho milého.
Na Oravskom hrade sa údajne pohybuje mystická postava Alžbety Coborovej. Je však neškodná – jej úlohou je dohliadať na hrad. Nevšedný úkaz majú aj na Spišskom hrade. Ide o Hedvigu, ktorá v bielych šatách s lutnou v ruke hľadá svoju neter – sirotu Zuzanku, unesenú zbojníkmi.
V tichých bratislavských uličkách Starého Mesta možno pod rúškom tmy zazrieť ducha Agáty Toottovej Borlobaschinovej. Kedysi bola obvinená z čarodejníctva. Zavreli ju do radničnej väznice a musela vypovedať. Keďže sa k bosoráctvu priznať nechcela, čakalo ju kruté mučenie. Po bolestivom trýznení napokon nátlaku podľahla a pred sudcami vypovedala, že je bosorkou. Uviedla napríklad, že ropuche zašila oči ľudskými vlasmi alebo z embrya vyrobila masť. Agátu Toottovú Borlobaschinovú upálili 24. mája 1602. Jej duša vraj nenašla pokoj a blúdi po starých prešporských uličkách.
Bosoráckeho ducha má aj obec Šintava pri Seredi. V minulosti tam stál stredoveký vodný hrad. Ten obývala Anna Rosina Listiusová. Nazývali ju "krutovládkyňa". V starých materiáloch sa píše, že mučenie iných ľudí jej spôsobovalo nesmierne potešenie. Vraj sa pritom dostávala do tranzu a zbožňovala krv. Na smrť utýrala aj viacero slúžok. Povrávalo sa, že paktovala s démonmi. Vyšetrovací proces okolo krvavých praktík Anny Rosiny trval niekoľko mesiacov. Sudcovia vypočuli viac ako 80 svedkov. Napokon ju vyhlásili za vinnú. Dnes jej meno už mnohým domácim nie je známe. Niektorí však tvrdia, že v starom kaštieli, ktorý v 18. storočí vznikol na základoch vodného hradného objektu, občas počuť lomozenie a výkriky. Vraj patria samotnej bosorke.
V dobových objektoch sa vyskytujú aj zvieracie prízraky. Napríklad na Beckove vídať bielu hus. Je to vraj zakliata pani, ktorá hľadá človeka s čistou dušou, aby ju zbavil trápenia za spáchané hriechy. Ak máte radi kone, zamierte na Brekov pri Humennom. Pokiaľ budete mať šťastie, v jeho zrúcaninách spozorujete čierneho koňa. Je to vraj tamojší hradný pán Barkóczi, ktorého preklial koniar Mišo za to, že mu vzal jeho milovaného koňa Pejka. Nocľah na Liptovskom hrade je skôr pre silnejšie nátury. Zjavuje sa tam mohutná sviňa – zakliata dcéra hradného pána, ktorú takto potrestal za to, že v noci z veže zhodila kľúče svojmu milému, čo dobýval hradný objekt.
Osobitnú kapitolu desivých bytostí našich regiónov tvoria kati. Ich zblúdené duše údajne strašia a vystrájajú na viacerých miestach. Možno preto, že počas života vykonávali špinavú a neľudskú robotu. Rozhodovali o tom, komu vziať a komu zas ponechať život.
Domy, v ktorých kati bývali, ľudia zďaleka obchádzali. Diali sa v nich veci, ktoré by nikto nechcel zažiť na vlastnej koži. Niektoré z týchto objektov stále stoja a sú zahalené pochmúrnou energiou. Niet sa čomu čudovať - bolesť a trápenie mučených je vryté do stien. Okrem toho v nich počuť výkriky, stony a nárek. Jedným z takýchto priestorov je Katov dom v Trenčíne. Mestský kat tam býval v 16. až 17. storočí. Na tmavom prízemí sa nachádzalo väzenie i mučiareň. Na škripci napokon zahynul aj samotný kat, pretože bol obvinený z vykrádania kostolných pokladničiek. Návštevníci Katovho domu svorne tvrdia, že predmety v objekte sa samy pohybujú, ba dokonca počuť zvláštne zvuky či cítiť nepríjemné arómy. Strašidelné domy katov sa nachádzali aj v Bardejove, Banskej Bystrici alebo Košiciach.