Začínajú sa stridžie dni. Spoznajte rituály predkov - prípadne ich aj vyskúšajte

Koncom novembra sa otvárajú brány do iných svetov - tvrdili naše babičky či prababičky. V chladných mesiacoch veštili, žehnali majetku, vykonávali ľúbostnú mágiu a praktizovali ochranné čary, ktorými chceli seba, svoju rodinu či príbytok ubrániť pred zlom a silami temna. Hoci mnohé zo starých povier z našich životov vymizli, takzvané bosorácke povrávky ostávajú živé. Stále sa nájdu ľudia, ktorí sychravý čas investujú do nadpozemských úkonov.

Čary na Katarínu
Naši predkovia jedli veľa cesnaku, aby ich démonické sily zďaleka obchádzali. Cesnakom zároveň vytvárali kríže na dverách a bránach. Dôvod? Ochrana pred zlovestnými čarodejnicami, ktoré by do domov mohli pritiahnuť nezdar, smútok, chudobu, hádky, či dokonca smrť. Katarínske obdobie však malo aj veselú stránku - konali sa tradičné zábavy, na ktorých sa mládenci odeli do rôznych masiek. Chodili od domu k domu, vykrúcali dievčence a dávali im slaninu, zemiaky alebo vajcia - aby boli plné sily a vitality.

Čary na Ondreja
Chlapci sa obliekli za žobrákov, začiernili si tváre sadzami a plašili dievčatá. Vraj preto, aby boli odvážnejšie. Ženy párali perie a rozprávali si hrôzostrašné príbehy. Fantázii sa v tomto smere medze nekládli. Mladuchy čarovali - obľúbená bola ľúbostná mágia. Ak chceli vedieť, kto sa stane ich vyvoleným, uvarili takzvané halušky lásky. Do každej z nich zavarili meno dedinského junáka. Tá haluška, ktorá vyplávala na povrch ako prvá, prezradila meno ich nastávajúceho. Jedna haluška ostávala prázdna. Ak pri konkrétnom dievčati vyplávala ako prvá, znamenalo to, že ostane na ocot, čiže sa nikdy nevydá. Okrem haluškovej mágie sa praktizovalo aj veštenie z olova. Liatím horúceho materiálu do vody sa vytvárali rozmanité obrazce, z ktorých ženy vykladali osud.

Čary na Barboru

V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Boli to ženy a devy zahalené do bielych odevov so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky vymietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno. Husacie krídla, ktorými čistili príbytku, mali z domov vypudiť všetky zlé sily a entity, ktoré sa pod strechou nahromadili za celý rok.
Barborský deň bol spätý i s čerešňovou vetvičkou, ktorú si mali panny prahnúce po vydaji odlomiť a vziať domov. Ak im zakvitla, do roka by si mali nájsť ženícha. Ak nie, dostali signál, že ostanú na ocot.

Deň Barbory má aj kresťanské pozadie - počas neho si pripomíname život mučeníčky. Barbora bola dcérou kupca Dioscura z Nikomédie. Oplývala nekonečnou krásou. Otec ju chcel uchrániť pred celým svetom - i pred vierou, a preto dal mladú dievčinu zamurovať do veže. Tú však precízne zariadil, aby dcére po materiálnej stránke nič nechýbalo. Barbora túžila po spojení s vyššími sférami a pocity izolácie v nej silu ducha ešte viac umocňovali. Nasávala spirituálne poznatky a tajne prijala i krst. Legendy vravia, že na veži vybúrala tretie okno - ako symbol najsvätejšej trojice. Okamžite, ako sa to dozvedel jej otec, Barboru nemilosrdne zabil. Vzápätí však umrel aj on - vrazil doňho blesk.
Barbora bola a je patrónkou baníkov, architektov i murárov. Chráni pred živelnými pohromami a epidémiami. Človeku, ktorý s ňou vedie transcendentálny dialóg, dodáva odvahu.

Čary na Mikuláša
Aj deň Mikuláša oplýva kresťanským fluidom. Milujú ho najmä deti, a to kvôli štedrým balíčkom, ktoré im počas noci vloží do vyleštených topánok bradatý starček. Biskup Mikuláš z Myry, patrón rybárov, žiakov a študentov, ochranca pred povodňami, a predovšetkým priateľ detí, ktorý sa pravdepodobne narodil okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie, nie je darčekovým kráľom náhodou. Epizódy z jeho života vypovedajú o nekonečnej nezištnej štedrosti. Naše tradičné nádielky počas jedného z najradostnejších sviatkov v roku sú vlastne symbolickou spomienkou na dobroprajného a láskavého muža.
Mikulášske darčeky v sebe ukrývajú špecifickú mágiu a hlboký význam. Červené jablká majú priniesť zdravie, silu a dlhý život, orechy múdrosť a zrelosť, no a medovníčky radosť a potešenie. Na zabezpečenie šťastia a hojnosti slúžievali mikulášske šperky. Dievčatá sa tešievali z náramkov s bielymi perličkami či tyrkysmi, ktoré symbolizovali čistotu a poslušnosť rodičom. Starí ľudia si odovzdávali takzvané mikulášske mince, prinášajúce blahobyt. Kedysi bývalo rozšíreným darčekom aj voňavé puzdierko s obsahom aromatických sušených bylín. Levanduľa sa starala o zdravie, ruža o lásku, jazmín o zdar v podnikaní. Ľudia sa navzájom obdarúvali aj bonbónmi či kandizovaným ovocím a dodnes sa odporúča baliť mikulášske dary do obalov purpurovej farby a previazať ich zlatou či striebornou stužkou. Aj tie mali signalizovať vzájomnú lásku a teplo rodinného krbu.
Dedinčania si kedysi mysleli, že Mikuláš by mal darčeky nielen dávať, ale i dostávať. Preto mu nosili do kostolov milé predmety - napríklad vence z ľanu, ale i ovocie či hydinu.

Čary na Luciu

Na Luciu sa jedlo veľa cesnaku. Z tela človeka mal vyhnať zlé sily a zároveň ho ochrániť pred takzvanými satanášmi a jeho bosoráckymi súputníčkami. Cesnak sa dával aj hospodárskym zvieratám.
Muži, ktorí chceli odhaliť miestne čarodejnice a ich nekalé praktiky, sa mali práve počas dňa Barbory alebo Lucie pustiť do výroby dreveného stolčeka, a to bez použitia klincov a kladiva. Ak si naň počas polnočnej svätej omše sadli, uzreli pravdu - tie ženy, ktoré boli dobrotivé a poctivé, ostali nezmenené; tým devám, ktoré paktovali s čiernou mágiou, sa zmenila tvár, a to na nepoznanie. Vlasy sa rozcuchali, pokožka zvráskavela, očné belmo sčernalo, farebné ošatenie nahradili otrhané a deravé háby. Muži na stolčeku mali možnosť uvidieť nielen ich pravú tvár, ale aj rituálne predmety, ktorými ľuďom robili zle.
Hovorí sa, že i v súčasnosti počas Lucie silnejú bosorácke čary. Aktivizujú sa mágovia a praktizujú nepekné rituály. Preto sa treba väčšmi modliť a prosiť dobrotivých anjelov a celistvú ochranu - vlastného ja, domácnosti, rodu i rodiny. V predsviatočnom období zosiela Najvyšší do pozemských "záhrad" aj takzvaných anjelov Vianoc. Ak ich človek poprosí o blízkosť, dotyky a nebeské objatia, môže si byť istý, že akékoľvek temné sily ho obídu velikánskym oblúkom.
Takzvané stridžie obdobie žičilo a žičí aj neškodným obradom. Praktizovať možno ľúbostnú mágiu. Kedysi po nej siahali najmä dievčence, ktoré chceli vedieť, kto sa stane ich nastávajúcim. Počas Lucie napísali na lístočky dvanásť mužských mien a uložili pod tanier. Každý deň jeden papier spálili, a to bez toho, aby uzreli meno potenciálneho manžela. Posledný lístok bol veľkým prekvapením - indícia na ňom prezradila, komu čoskoro povedia svoje áno.

Deň Lucie má aj kresťanský ráz. Pripomíname si mučeníčku a patrónku chudobných, slepých, kajúcich sa prostitútok, chorých detí, tulákov, spisovateľov, krajčírov či úradníkov.
Svätá Lucia sa narodila okolo roku 286 na Sicílii. Pochádzala z dobre situovanej rodiny. Svoj majetok i plánované svadobné veno rozdala biednym. Udali ju úradom ako kresťanku, za čo podstúpila mučenícku smrť. Známa je legenda, podľa ktorej si vylúpila oči, aby sa nemusela vydať za pohanského ženícha, za čo ju Panna Mária obdarila ešte krajšími očami.
Zobrazuje sa s prebodnutým hrdlom, palmovou ratolesťou, horiacom lampou, sviecou a očami položenými na tácni. Svätá Lucia sa vzýva pri chorých - aby ich zázračným spôsobom uzdravila. Jej nebeská energia osoží pri slepote, očných neduhoch, úplavici, bolestiach hrdla alebo infekčných ochoreniach.